Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná
Rimavská SobotaHľadať
 
 

Zoltán Danyi:  Moje básne budú pre niekoho užitočnéVytlačiť
 

 

GZ 11 str 4 foto 1.JPGZoltán Danyi pracuje ako terénny sociálny pracovník na Mestskom úrade v Rim. Sobote. Je aj vyškoleným mediátorom a počas svojej praxe už riešil viacero prípadov chudoby či zlých medziľudských vzťahov. Okrem toho je aj zanieteným včelárom, záhradníkom, pestovateľom. A má ešte jeden zaujímavý koníček. Je ním literárna tvorba, konkrétne písanie poézie.

 

Zoltán, ako si sa dostal k písaniu?

 

Od mladosti mám záujem o človeka a skúmam jeho vnútorný svet. Hľadám hlavne to pekné, čo posúva človeka dopredu. Láska k ľuďom ma v živote posúva stále ďalej. Čo prežívam, to napíšem. Hľadám pritom také riešenie, aby som nepísal len pre seba, ale aj pre ostatných ľudí, ktorí sa stretávajú s podobnými pocitmi, dobrými, skvelými, ale aj bolestivými. Pamätám sa, že prvú báseň som napísal ako 19-ročný a mala názov Zelený les. V okolí, kde som vyrastal, som získal veľmi veľa zážitkov. Otec už nežil. Mal som 18 rokov, študoval som na gymnáziu, keď zomrel. Mal som pocit, že bolesti, ktorú som vtedy cítil, akoby nikto nerozumel. Práve to ma inšpirovalo k tomu - čo prežívam, radšej napíšem. Hľadám odpovede na otázky, prečo žijeme? Má život zmysel? Prečo som sa narodil? atď. Odpovede na ne som nenašiel hneď. Hľadal som odpoveď aj na to, aké posolstvo mám v živote. Snažil som sa opísať život pozitívne. O zázračných skutočnostiach, ktoré som zažil, som napísal. Rozdával som ich blízkym ľuďom v okolí a neskôr aj všade tam, kde som chodil a žil.

 

Ako by si charakterizoval seba ako básnika?

 

Písanie sa stalo mojím koníčkom, stal som sa básnikom, čo však nie je ľahká cesta. „Našiel som sa“ a mám svoje miesto vo svete. Myslím si, že tak ako žijem, tak aj seba chápem, ako človeka, ktorý vie pomôcť ľuďom. Ľudí si vypočujem a viem sa vžiť do ich situácie. No takmer vo všetkých situáciách viem, že riešenie sám nenájdem. Iba spolu s človekom, ktorého motivujem k tomu, aby lepšie pochopil svoju situáciu. Naštartujem v ňom to, aby o sebe, o iných a o živote rozmýšľal pozitívne. Pomáhanie iným je mojím životným poslaním. Aj dnes ma čakala 20-ročná žena, ktorá hľadá riešenie a potrebuje moju podporu, aby mala silu a snahu danú situáciu riešiť. Ešte neviem, čo konkrétne ju trápi, uvidím.

 

Mohol by si priblížiť svoju tvorbu trochu bližšie?

 

Vymyslel som akoby nový štýl písania básní. Nazývam to portrét. Znamená to, že ja ako mediátor a misijný pracovník tvorím tak, akoby som to nepísal ja, ale ten, kto ma k napísaniu básne inšpiroval. Som niečo ako maliar- ja iba napíšem to, čo nevie napísať osoba, o ktorej píšem. Mojou snahou vždy je, aby daný človek pochopil, že je cenný a potrebný. Vyvediem ho z istej problematickej situácie, alebo mu pomáham spoznať, že aj neúspech je cenný a v budúcnosti ho vie vo svojom živote pozitívne využiť.

 

Akú misijnú činnosť konkrétne vykonávaš?

 

Robím charitu a šírim kresťanské myšlienky.

 

Kde všade čerpáš inšpiráciu?

 

Píšem o rodine, o deťoch, o prírode, domove, zvieratách, rastlinách a o všetkých ľudských pocitoch, ktoré nás obklopujú. Písal som aj o koncentračnom tábore. Píšem o sebe, o manželke, o láske, o kolegoch a kolegyniach. Píšem o klientoch, bezdomovcoch. Inšpiráciu a témy čerpám všade tam, kde sa stretnem s ľudskosťou, no aj s neľudskosťou. Boh ako stvoriteľ je tiež prostriedkom inšpirácie mojej tvorby. V neposlednom rade je to aj hudba, ktorá lieči a inšpiruje ma k písaniu.

 

Čo ti písanie dáva?

 

Keď si niekto prečíta moju tvorbu, vždy mu položím otázku, čo ako čitateľ prežíval, ako ho báseň inšpirovala. A tiež, čo sa naučil alebo čo si uvedomil, alebo čo by napísal inak a prečo. Od čitateľov očakávam také menšie vyhodnotenie mojej tvorby. Dostal som už viacero telefonátov, čo ma potešilo, lebo pozitívne hodnotenie mi veľa dalo. Posúva ma to a podporuje, aby som písal ďalej. Zvyknem si spätne čítať svoje básne a vtedy si uvedomujem, ako čas rýchlo plynie. Uvedomujem si, že je potrebné písať viac, aby som v tomto živote všetko stihol. Viem, že moje básne budú pre niekoho užitočné a to ma robí šťastným.

 

Na čom v súčasnej dobe pracuješ?

 

Z podnetu svojich kolegov a kolegýň som začal písať aj po slovensky. Priznám sa, že to ešte nie je ono, ale možno sa to časom zlepší. Chystám sa vydať básnickú zbierku, knihu, ktorú už dokončujem. V budúcom období plánujem vydať aj jej pokračovanie, keď sa mi podarí zriadiť si štúdio, kanceláriu, kde by som chcel písať na objednávku. Mojím snom je spolupracovať s odborníkmi v literárnej oblasti. Knihu chcem venovať mojej dcérke Zuzke a potom uvidím, čo ďalej.

 

Ďakujem za zaujímavý rozhovor.

A. Vörösová


 
 

Dnes má službu:

Lekáreň Dr. Max, Cukrovarská 4983
Cukrovarská 4983 (v Tescu),
979 01 Rimavská Sobota

047/ 321 44 13

dnes je: 19.8.2017

meniny má: Lýdia

webygroup
English version
Magyar verzió
ÚvodÚvodná stránka